Turistický zápisník

Zimný zraz Ružomberok (2.1. - 5.1.2017)

Od začiatku zimy sa na „Neho“ tešíme a „On“ je už za nami. O 50.ročníku zimného  zrazu KST v Ružomberku hovoríme už len v minulom čase.Naša spartakovská skupina, v počte šiestich bežkárov a troch nečlenov – sympatizantov, sa vydala vo štvrtok 2.februára na cestu za zimným dobrodružstvom. Tešíme sa, že tento rok, konečne prevetráme aj bežky, keďže snehu napadalo v januári aj do zásoby.

A oteplenie, ktoré prišlo presne na zraz, nám bežkovanie nemôže prekaziť.

Registrujeme sa na Úrade práce, nie ako nezamestnaní, ale ako účastníci zrazu. Je tu hlavný stan organizátorov. Ubytujeme sa a ideme na prehliadku mesta. Ružomberok poznáme len z auta, na ceste do Tatier. Premotáme sa ulicami do starého mesta - Hlinkovo námestie, Mauzóleum A. Hlinku, kostol sv. Ondreja s najstarším zvonom na Liptove. Tmavými schodmi, ako nám oznamuje nápis, zídeme do centra. Zistíme, kde je kino Kultúra, do ktorého sa chystáme na besedu. Náhodou objavíme zaujímavú piváreň, tak sa zastavíme, kým začne slávnostné otvorenie. Z nápojového lístka sa dozvieme, že tu čapujú (okrem iného) aj trnavského Sesslera.

Otvorenie zrazu sa koná na námestí Slobody. Po oficiálnom privítaní účastníkov zahrala skupina Ploštin Punk. Záver večera sme strávili v príjemnej atmosfére s kamarátmi z trnavského klubu Atom „v skleníku“ . Pri poháriku vína a debate o všetkom a o ničom.

Nasledujúce ráno sme sa roztratili po celom okolí Ružomberku. Z pripraveného programu si vybral každý to, čo sa mu páčilo najviac.

Dlhá bežkárska trasa  L2 (Malinô Brdo- sedlo Šiprúň – Čutkovo, Koliba u dobrého pastiera, 23km, prevýšenie 1000m): Lanovka nás vyviezla na Malinô Brdo. Aj tu, rovnako ako dole bola hustá hmla. Boli sme radi, že vidíme 50m pred seba. Ale ako pribúdali nastúpané metre do Šiprúnského sedla, tak sa nám otváralo okolie. Videli sme nielen všetky okolité kopce, ale aj Roháče a Nízke Tatry. Slnko, bezvetrie, krásne hviezdičky v snehu, otužilejší v krátkom rukáve. Vyšľapať viac ako 11km do kopca, urobiť 1000 metrové prevýšenie... A potom zjazdovať tie isté kilometre dole. Snehu bolo toľko, že keď niekto spadol a chcel sa oprieť pri vstávaní o paličku, bez šance. Stratená v snehu až po vrch a pevná zem nikde. A že tých pádov bolo dosť! Celá lúka bola vystlaná „lavórmi“, ani zrátať sa nedali. Ale ako mi povedal jeden český účastník zrazu, keď som sa metala v snehu a nie, a nie sa dať na nohy: „Kdo nepadá, jezdí pod sví možnosti“. Takže, bolo nás veľmi veľa, čo sme brali bežkovanie seriózne. Zážitok úžasný.

Kratšia trasa L3 (Hrabovo – Májekova chata – Vlkolínec - Krkavá skala – Ružomberok, 11 km, prevýšenie 520m):Táto trasa bola zaujímavá výstupom na Malinô Brdo. Okrem hmly, nám vo výhľade bránil aj pot stekajúci do očí. Na výstupe sme sa zahriali výdatne. Na chate nás čakal príjemný oddych pri čaji, káve, alebo aj pivku. Len obsluha bola akási nervózna z toho ohromného počtu smädných krkov. A pokračovali sme ďalej, občas aj s bežkami v rukách. Prírodná pamiatka Krkavá skala - je skalná ihla nachádzajúca sa na východnom úpätí vrchu Sidorovo. S výškou 22 m patrí medzi najvyššie skalné ihly na Slovensku. A ďalej do Vlkolínca. Krásne miesto na krásnom Slovensku, plné histórie. Fotili sme všetko a z každej strany. A už len zbehnúť do Ružomberka. A to skoro doslova. Organizátori nás upozorňovali , aby sme vyzuli. Trasa bola kamenistá a nebezpečná.

Keď sme sa večer všetci postretli „v našom“ penzióne, rozprávanie zážitkov z absolvovaných trásne malo konca. Deň sme ukončili v kine Kultúra, besedou s popredným slovenským horolezcom Petrom Hámorom. Kino bolo plné až „po strop“. Sedelo sa všade, kam sa zmestil účastníkov zadok. Premietol a okomentoval nám film z jeho štyroch expedícií na Annpurnu. Po filme nasledovali otázky na všetko okolo života horolezca. Pán Hámor na nás urobil veľmi dobrý dojem. Očarenie bolo také veľké, že niektoré členky našej skupiny boli ochotné čakať v nekonečnom  rade na podpis a spoločnú fotku. Bol to zaujímavo ukončený deň.

Sobota bola opäť v hmle. Rozhodli sme sa pre vlastný program. Chceli sme ísť na bežky, ale trasy boli po predchádzajúcom dni, množstve ľudí a oteplení dosť rozbité a na bežkách na mnohých úsekoch nezjazdné. Preto sme sa vyviezli na upravené trasy na Donovaly. Tu sme sa trošku hľadali. Boli tam rôzne cestičky so stopou, ale viedli nikam. Tak sme zopár krát otočili, až sme našli tú správnu. Vedúcu na Šachtičky. V jednej zo zákrut sme stretli pracujúcu rolbu. A to už sme sa viezli krásnou stopou a zjazdovali „manchestrom“.

Večer sme sa vybrali do Koniarne na slávnostné ukončenie zrazu. Organizátori pripravili nádherný program. Zahral, zaspieval a zatancoval nám folklórny súbor Liptov. A neskoro večer sme si spravili ešte vlastnú párty na penzióne. Posedeli sme, ochutnali doma varené pivo, domáce vínko , no najmä, veľa chválili spoločne prežité uplynulé dni.

A je tu nedeľa. Balíme, lúčime sa a tešíme sa o rok do Oščadnice.

Na prezentácii
Na prezentácii

Otvorenie
Otvorenie

Trasa L3
Trasa L3

Májekova chata
Májekova chata

Prestávka
Prestávka

Vlkolínec
Vlkolínec

Trasa L2 - do sedla
Trasa L2 - do sedla

A do kopca
A do kopca

V Šiprunskom sedle
V Šiprunskom sedle

Pohľady
Pohľady

Pohľady
Pohľady

Donovaly
Donovaly

jano.bokor | 06.03.2017 13:24 | Komentáre (0)

K článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre!

Pridanie komentára



Bold text Italics Link    :-) ;-) 8-) :-D :-P :-O :-( :-/ ;,( ]:-D :-[

Ochrana proti spamu. Napíšte prosím číslicu dvanásĹĄ: