Turistický zápisník
Aprílová z Kuželova cez Kobylu do Vrboviec
Je už druhá polka apríla a to je po prvom jarnom oteplení väčšina našich turistov ochotná vyraziť aj do vzdialenejších lokalít.
Na sobotu 21. apríla máme v Klubovom kalendári túru v Bielych Karpatoch začínajúcu z moravského Kuželova. V pláne máme napísané na výber tri trasy, aby si mohol každý vybrať podľa svojej kondičky. Najdlhšia verzia je cez vrchy Kobyla a Výzkum do rekreačnej oblasti Lučina a na hraničný vrch Bukovina a odtiaľ cez osadu Hate do Vrboviec. Stredná túra má časť trasy vynechať a z Kobyly má ísť skratkou hrebeňom na Bukovinu. Najkratšia túra (vhodná aj pre seniorov) je plánovaná do Vrboviec cez osadu u Sabotú.
Keďže z našej domovskej Trnavy sú spoje do Bielych Karpát tak na tri hodiny a dva prestupy, objednali sme si autobus na celý deň. Ale keďže záujem o túru presiahol očakávania doobjednali sme aj ďalší 15 miestny minibus. Má nás vyraziť až šesťdesiat. Do plánovaného odchodu sa nás schádza 55, od zvyšných máme odkaz, že ich trápia zdravotné problémy. O pol ôsmej teda vyrážame až dvomi hromadnými dopravnými prostriedkami na Moravu do Kuželova.
Krátko po pol deviatej všetci vystupujeme v Kuželove pri větrném mlýně. Urobíme pár spoločných fotiek z touto technickou pamiatkou v pozadí a všetci vyrážame k sedlu U tří kamenú na hraničný hrebeň. Väčšina ide na dlhšiu a strednú trasu smerom na najbližší vrch Kobyla. Necelá desiatka turistov sa odpája na krátku túru smerom na pohraničnú osadu U Sabotú. Ako sa dozvieme neskôr, aby ich trasa nebola až taká krátka, tak účastníci najmenšej túry nachádzajú správny smer až po cca kilometrovom bludnom zabočení.
Väčšina účastníkov teda pokračuje na Kobylu miernym terénom po čiastočne zalesnenom hrebeni s vcelku dobrými výhľadmi na slovenskú stranu. Na Kobyle sa rozdeľujeme, osem turistov sa odhodlalo ísť dlhšiu túru na vrch Výzkum a do rekreačnej oblasti okolo priehrady Lučina. Väčšina teda pokračuje nenáročným hrebeňom tiahnúcim sa po hranici. Výhľady sú tentoraz viac na moravskú stranu. Po asi kilometri červená značka opúšťa hranicu smerom na Slovensko lesom k osade U Chalupov. Tu piati turisti zväčša kvôli problémom s kolenami volia skratku k Vrbovciam popri vrchole Žalostiná. Hlavná skupina pokračuje na pohraničný vrch Bukovina. Ten je zalesnený a lepšie výhľady začnú až na slovenskej strane po odbočení na modrú značku do osady Hate. Odtiaľ má už okolitá krajina laznícky ráz s výhľadmi do okolia. Odtiaľ po pár kilometroch okolo sadov nad dedinou všetci postupne schádzajú do Vrboviec.
Tu nás čaká náš šofér menšieho autobusu a upozorňuje na svadbu v jednom z miestnych kostolov. Pre neznalých pomerov je tu katolícky aj evanjelický. Bodré svadobčanky rozdávajú na radosť turistov svadobné zákusky okolostojacim. Prvým príchodzím zo strednej túry (cez skratku Žalostinou) sa dokonca ušlo aj po kalíšku slivovičky. Po zákuskovom pohostení už na terase pohostinstva na námestí pri pivku, kávičke či kofole čakáme na najdlhšiu a na prekvapenie aj najkratšiu trasu. Po asi trištvrte hodine prichádzajú postupne aj účastníci dlhej trasy. Ako priznávajú mierny terén na vrch Výzkum ich uchlácholil a pridali do tempa až pár kilometrov po odbočení z vrchu Kobyla a preto ani nerobili prestávku na inak sympatickom stredisku Lučina. Našťastie si väčšina stredných dala ešte v lese veľkú pauzu na obed, tak sme sa v cieli dlho nečakali.
Stále tu nie je najkratšia trasa. Preto voláme vodičovi väčšieho autobusu parkujúcemu zatiaľ na hranici v osade U Sabotú, kde mali prejsť, či ich aspoň zaregistroval. Ako sa dozvedáme účastníci krátkej túry po nájdení autobusu na hraničnom prechode už nepokračovali a zostali v hraničnom hostinci. Náš väčší autobus ich teda privezie dolu. Po pár minútach pri nástupe do autobusov od našich rozveselených senioriek z krátkej trasy počúvame zážitky o krátkom blúdení zo sedla U tŕí kamenú a nadšení, že predsa trafili do osady U Sabotú. No keď tu našli zaparkovaný náš autobus a otvorený príjemný hostinec, nebol nikto kto by ich presvedčil pokračovať peši do Vrboviec.
Dnešná „autobusová“ akcia dopadla dobre. Všetci si vybrali aj v Bielych Karpatoch dĺžku trasy podľa svojej kondičky a nálady. Poobdivovali sme jarnú prírodu v týchto vrchoch, vyvetrali si pľúca a prišli na iné myšlienky. Aj keď krátka trasa skončila naozaj krátko, aj jej účastníci sa nepochybne tiež odreagovali od bežných starostí.
jano.bokor | 21.04.2012 00:00 | Komentáre (0)
K článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre!