Turistický zápisník

Kysuce 5. až 7. mája 2012

Začiatkom máje už veľa rokov usporadúvame turistickú akciu na predĺžený víkend. Tento rok sme sa rozhodli objavovať Kysuce.

V sobotu 5. mája sa schádzame ráno v Trnave na stanici. Tentoraz nás ide vyše päťdesiat. Takže berieme autobus aj minibus. Pred siedmou už vyrážame smerom Kysucké Nové Mesto.

Okolo deviatej prechádzame autobusom cez Kysuckú bránu, ktorú vytvorila v skalách rieka Kysuca. V pláne máme štyri trasy. Onedlho veľká väčšina našej výpravy vystupuje v Budatínskej Lehote miestnej časti Kysuckého Nového Mesta. Odtiaľ nastupujeme na túru na Poľanu. Po krátkom výstupe na asi 600 m n.m. sa kocháme výhľadom na túto časť Kysúc. Tu sa už delíme a hlavná časť smeruje cez skalné Steny na Holý vrch a Ľadonhoru. Zo Stien nie sú kvôli okolitému lesu výhľady, zato Holý vrch poskytuje pekný pohľad na južnú stranu. Vystihli sme počasie, je jasno a vyše 25°C. Na samotnú Ľadonhoru je pomerne prudký výstup. Pre stromy poskytuje len obmedzený výhľad. Po tom nasleduje prudký zostup do Horného Vadičova, na ktorý sú v závere trasy miestami pekné výhľady.

Po rozdelení na rázcestí na Poľane sa druhá veľká skupina vybrala žltou značkou severnou dolinou pod Ľadonhorou a jej hrebeňom. Ide o relatívne nenáročnú trasu pekným lesom. Viacerých našich turistov odradil známy prudký výstup na Ľadonhoru aj zostup z nej. Preto sa uspokojili z touto trasou do Horného Vadičova, ktorá poskytuje výhľady len na začiatku zo spomínanej Poľany a na konci do Vadičovskej doliny.

Medzitým sa dve menšie skupinky vybrali na kratšie túry z Dolného Vadičova. Časť urobila výstup na Ľadonhoru krátkou trasou. Ďalší pod vedením jedného z našich pamätníkov Karola išli na chatu Ľadonhora, kde si pripomenuli účasť nášho klubu na zraze turistov pred 30-timi rokmi (v júli 1982). Odtiaľ cez vyhliadku, z ktorej vidno do širokého okolia, prešli do spoločného cieľa v Hornom Vadičove.

Poobede sa chceme ubytovať v objednanom Športhoteli Oščadnica. Príjemne nás prekvapuje, vo svojej kategórii - hotel pre lyžiarov a športové výpravy patrí k tomu lepšiemu, čo tu možno nájsť. Vo vnútri je nedávno zrenovovaný, všetko čisté, dobrá strava a príjemný personál, no na jednotku.

Na druhý deň akcie, v nedeľu 6. mája, sa naša výprava rozdeľuje, až na výnimky, iba na dve skupiny. Obe majú za cieľ prejsť Veľkú Raču. Na dlhšiu trasu vychádzajúcu z osady Vreščovka cez Vreščovské sedlo po Poľsko-Slovenskom hraničnom hrebeni sa odhodlá necelá dvadsiatka turistov. Prvý väčší kopec Kykulu zvládame v pohode. V tejto časti sú cestou po hrebeni aj výhľady do okolia. Neskôr je hrebeň viac zalesnený, preto volíme trasu po poľskej strane, ktorá obchádza niektoré vrcholy, ale poskytuje pohľad aspoň na poľskú stranu hôr. Pomaly sa blížime k Veľkej Rači, keď už rozoznávame chatu na vrchole, stretáme sa s našou druhou skupinou. Tá vyšla ráno lanovkou z Dedovky na chaty na Rači a išli trasu oproti nám. Po krátkej debate a výmene skúseností z doterajšej túry pokračujeme na poľskú chatu na vrchole Rače. Tu si dáme kávu či pivo, berú aj eurá hoci sme v Poľsku. Na poľskej strane je aj malá rozhľadňa s výhľadom až na ďalšie pohoria. Priamo na vrchole na slovenskej strane nie je nič vybudované. Pokračujeme potom dolu na chaty na Rači. Tie sú viaceré tiež otvorené, i keď nie je letná sezóna. Odtiaľ zostupujeme dolu do osady Holadeji, miestami sú aj výhľady do Oščadnickej doliny.

Druhá časť vyše tridsať turistov si ráno ušetrila časť výstupu a odviezla sa na chaty na Rači lanovkou. Keďže lanovka začala premávku až po deviatej, začali túru trochu neskôr. Po krátkom výstupe sa dostali na Veľkú Raču. No a po občerstvení na chate pokračovali v smere na Kykulu. Kúsok pod Račou sa teda naše skupiny streli. Po absolvovaní hrebeňa na Kykulu zišla o niečo neskôr druhá skupina do osady Lalíky.

Posledný deň pondelok 7. mája sme mali v pláne Rycierovu horu. V noci však výdatne napršalo a terén bude evidentne blatistý. Ráno si cestou pozeráme orloj v Starej Bystrici. Po dorazení našich autobusov do Vychylovky sa odhodlá na túru len dvanásť odvážnych. Po blatovom výstupe na sedlo Príslop, miestami aj strmom, sa všetci rozhodli ísť len kratšiu trasu na Talapkov Beskyd. Tu je pre čiastočnú hmlu iba obmedzený výhľad. A tak blatistým terénom, trasou vedúcou zmiešaným lesom, všetci pomaly zostúpia cez sedlo Demänová do Vychylovky, kde čakajú autobusy.

Väčšina výpravy sa po nočnom daždi rozhodla absolvovať program za kultúrou. Navštívili sme známy skanzen Kysuckej dediny vo Vychylovke. Funguje tu aj unikátna lesná úvraťová železnička. Sú tu tiež prenesené drevené stavby z rôznych častí Kysúc. Skanzen je veľmi pekný. Len stravovacie služby sú trochu slabšie, otvorený je jeden bufet. Je však medzisezóna a v skanzene vidno čulý stavebný ruch. Verme, že po dobudovaní sa rozšíria aj služby.

Poobede nasadáme do našich autobusov a po príjemne strávenom predĺženom víkende vyrážame späť do Trnavy. Až na Rycierovu horu sme absolvovali všetky naplánované lokality. Kysuce sú krásny kraj, do ktorého sa určite vrátime.

Nad Kysuckým N. Mestom (5.5.2012)